UNESCO
20. 3. 2007
UNESCO
Vlkolínec
Osada Vlkolínec predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorovo. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, kaplnka Panny Márie z roku 1875 a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Národného parku Veľká Fatra.
Vlkolínec
REZERVÁCIA ĹUDOVEJ
ARCHITEKTÚRY VLKOLÍNEC (zápis
r.1993)
Osada Vlkolínec predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorovo. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, kaplnka Panny Márie z roku 1875 a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Národného parku Veľká Fatra.
Spišský hrad
SPIŠSKÝ HRAD A PAMIATKY OKOLIA (zápis r.1993)
SPIŠSKÝ HRAD A PAMIATKY OKOLIA (zápis r.1993)
Jedinečnému
urbanisticko-krajinárskemu komplexu stredného Spiša dominuje ruina
Spišského hradu. Hrad patrí k najväčším fortifikačným stredovekým
komplexom v strednej Európe. Jeho protipól tvorilo už
v románskom období sídlo cirkevnej správy - Spišská Kapitula,
ktorá je charakterizovaná impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina.
Tieto centrá moci a správy Spiša prepája svojou zástavbou podhradská
osada, neskôr mestečko s typickými renesančno-barokovými
meštianskymi domami, dnešné Spišské Podhradie. K uvedeným
pamiatkovým komplexom sa pričleňuje obec Žehra so svojím
včasnostredovekým kostolíkom sv. Ducha a vzácnymi nástennými maľbami.
Intaktná zachovalosť pamiatkových súborov typických pre obdobie
stredoveku, spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového
územia, vytvára ojedinelý
urbanisticko-architektonicko-umeleckohistorický kompozičný celok.
Banská Štiavnica
BANSKÁ ŠTIAVNICA A TECHNICKÉ PAMIATKY OKOLIA (zápis r.1993)
BANSKÁ ŠTIAVNICA A TECHNICKÉ PAMIATKY OKOLIA (zápis r.1993)
Rýchly
rozkvet a sláva slobodného kráľovského mesta Banská Štiavnica priamo
súviseli s jeho bohatými rudnými žilami a možnosťami ich
exploatácie. Priamym dôkazom významu mesta je nielen jeho značná
rozloha už v románskom období, ale i výstavnosť architektúry.
Reprezentatívny stred mesta, ktorý sa doformoval v priebehu 16.
storočia, charakterizujú popri rozsiahlych goticko-renesančných
meštianskych domoch i mestská radnica a neskorogotický kostol sv.
Kataríny. V rovnakom období bol vybudovaný aj fortifikačný systém,
z ktorého dnes stojí barokovo upravená Piargská brána.
Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú i rozsiahle
komplexy technických diel, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním
polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka, dômyselný
vodohospodársky systém kanálov a tajchov tvoriaci súčasť krajinárskeho
prostredia, ako aj objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie
v Európe.
Bardejov
HISTORICKÉ JADRO MESTA BARDEJOV A ŽIDOVSKÉ SUBURBIUM (zápis r.2000)
Sídlo s názvom Bardejov, ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska sa spomína v zázname ipatijevského kronikára už v roku 1241, mestské privilégiá udelil Karol Róbert nemeckým obyvateľom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného slovenského sídliska na prelome 13. a 14. storočia až v roku 1320. Rozsiahle oslobodenia od daní a poplatkov i neskoršie aj právo konať týždňový výročný trh na sv. Egídia boli základom neskoršej prosperity mesta. V roku 1376 získava Bardejov štatút slobodného kráľovského mesta s takými istými výsadami, aké mali napríklad významné strediská Budín alebo Košice. Vtedy bol už Bardejov opevnený s obdĺžnikovým trhovým námestím, ktorého severnú stranu uzatváral rímsko-katolícky farský kostol sv. Egídia zo začiatku 14. storočia, v prvej polovici 15. storočia prestavaný na trojlodie. Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola podľa projektu I. Steindla po požiari v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie. Najpozoruhodnejší z neho je súbor 11 gotických krídlových oltárov. Dominantou námestia je symbol samostatnosti mestskej samosprávy - neskorogotická radnica zo začiatku 16. storočia. Renesančné portály a arkier na západnej strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Dnes sú v nej sústredené najvzácnejšie exponáty Šarišského múzea.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje opevnenie budované od polovice 14. storočia, ktoré ako jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení je významnou súčasťou európskeho a dnes už aj svetového fondu kultúrneho dedičstva. Väčšina bášt pochádza z 15. a začiatku 16. storočia, monumentálne barbakány sú výsledkom tretej etapy výstavby, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečie.
Meštianske domy majú svoj základ v bohatom 15. storočí, v jeho prvej polovici bolo v meste už približne 500 domov. Charakterizuje ich ukončenie vysokými štítovými resp. strmými valbovými strechami a pôvodne gotická dispozícia, neskôr zmenená prevažne na dvojtraktovú. Niektoré domy boli upravené v renesančnom a barokovom slohu, pričom zmeny vyvolávala buď potreba obnovy po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy, obkolesujúce grandiózne trhové námestie sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. To boli tiež dôvody, že humanistické myšlienky sa práve v tejto časti Uhorska úspešne zakorenili. Súvisí to nielen s nemeckým etnikom, ale i s pôsobením dvoch významných osobností - Valentina Ecchia a najmä Leonarda Stöckela na mestskej latinskej škole, kde ako prví uplatnili v Uhorsku školské zákony uvádzajúce školské hry v latinskom a nemeckom jazyku a pri vyučovaní hudby. Lutherov žiak Stöckel stál v 40. rokoch 16. storočia na čele reformácie a ovplyvnil formovanie náboženského života v meste.
V blízkosti mestského centra obklopeného výstavbou z obdobia posledných 40-tich rokov sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska - jediný čiastočne zachovalý súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito a podľa talmudistických predpisov.
Urbanistický koncept stredovekého Bardejova sa vyhol dramatickým veľkoplošným zásahom, charakteristickým pre väčšinu centier našich historických miest. Príznačné je, že hoci sa v tomto meste premiešavala západná a východná kultúra, jeho urbanistický plán a zachovaná historická architektúra jasne dokazujú, že leží v strednej Európe.
HISTORICKÉ JADRO MESTA BARDEJOV A ŽIDOVSKÉ SUBURBIUM (zápis r.2000)
Štvrtou
lokalitou kultúrneho dedičstva Slovenska zapísanou do Zoznamu svetového
dedičstva je od 30.11. 2000 na základe rozhodnutia 24. zasadnutia
Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO historické jadro mesta
Bardejov. Územie v rozsahu ochranného pásma mestskej pamiatkovej
rezervácie, vrátane areálu židovského suburbia, dopĺňa tri doterajšie
slovenské lokality svetového kultúrneho dedičstva - Banskú Štiavnicu
a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia
a Vlkolínec. Bardejov je reprezentantom ojedinelých hodnôt
dokresľujúcich jedinečnosť a zároveň rôznorodosť slovenského kultúrneho
dedičstva v porovnaní s celosvetovými historickými a kultúrnymi
hodnotami. Spolu s prírodnou lokalitou Slovenský kras – Aggtelek
(spoločne s Maďarskom) má Slovensko v Zozname svetového
dedičstva už päť lokalít.
Bardejov
je predmetom ochrany podľa našej legislatívy už desaťročia, historická
časť mesta bola za mestskú pamiatkovú rezerváciu vyhlásená v roku 1950.
Klenoty mesta - kostol sv. Egídia (od roku 1970) a mestská radnica (od
roku 1985) sú zaradené do kategórie národná kultúrna pamiatka.
Sídlo s názvom Bardejov, ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska sa spomína v zázname ipatijevského kronikára už v roku 1241, mestské privilégiá udelil Karol Róbert nemeckým obyvateľom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného slovenského sídliska na prelome 13. a 14. storočia až v roku 1320. Rozsiahle oslobodenia od daní a poplatkov i neskoršie aj právo konať týždňový výročný trh na sv. Egídia boli základom neskoršej prosperity mesta. V roku 1376 získava Bardejov štatút slobodného kráľovského mesta s takými istými výsadami, aké mali napríklad významné strediská Budín alebo Košice. Vtedy bol už Bardejov opevnený s obdĺžnikovým trhovým námestím, ktorého severnú stranu uzatváral rímsko-katolícky farský kostol sv. Egídia zo začiatku 14. storočia, v prvej polovici 15. storočia prestavaný na trojlodie. Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola podľa projektu I. Steindla po požiari v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie. Najpozoruhodnejší z neho je súbor 11 gotických krídlových oltárov. Dominantou námestia je symbol samostatnosti mestskej samosprávy - neskorogotická radnica zo začiatku 16. storočia. Renesančné portály a arkier na západnej strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Dnes sú v nej sústredené najvzácnejšie exponáty Šarišského múzea.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje opevnenie budované od polovice 14. storočia, ktoré ako jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení je významnou súčasťou európskeho a dnes už aj svetového fondu kultúrneho dedičstva. Väčšina bášt pochádza z 15. a začiatku 16. storočia, monumentálne barbakány sú výsledkom tretej etapy výstavby, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečie.
Meštianske domy majú svoj základ v bohatom 15. storočí, v jeho prvej polovici bolo v meste už približne 500 domov. Charakterizuje ich ukončenie vysokými štítovými resp. strmými valbovými strechami a pôvodne gotická dispozícia, neskôr zmenená prevažne na dvojtraktovú. Niektoré domy boli upravené v renesančnom a barokovom slohu, pričom zmeny vyvolávala buď potreba obnovy po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy, obkolesujúce grandiózne trhové námestie sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. To boli tiež dôvody, že humanistické myšlienky sa práve v tejto časti Uhorska úspešne zakorenili. Súvisí to nielen s nemeckým etnikom, ale i s pôsobením dvoch významných osobností - Valentina Ecchia a najmä Leonarda Stöckela na mestskej latinskej škole, kde ako prví uplatnili v Uhorsku školské zákony uvádzajúce školské hry v latinskom a nemeckom jazyku a pri vyučovaní hudby. Lutherov žiak Stöckel stál v 40. rokoch 16. storočia na čele reformácie a ovplyvnil formovanie náboženského života v meste.
V blízkosti mestského centra obklopeného výstavbou z obdobia posledných 40-tich rokov sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska - jediný čiastočne zachovalý súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito a podľa talmudistických predpisov.
Urbanistický koncept stredovekého Bardejova sa vyhol dramatickým veľkoplošným zásahom, charakteristickým pre väčšinu centier našich historických miest. Príznačné je, že hoci sa v tomto meste premiešavala západná a východná kultúra, jeho urbanistický plán a zachovaná historická architektúra jasne dokazujú, že leží v strednej Európe.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář