Dapam - to naj len pre vás

Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a vystavali jednotraktový palác. Najväčšie stavebné úpravy zaznamenal v rokoch 1487 - 1798, keď bol majetkom rodu Suňogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. v 18. storočí, keď zámok už úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo - klasicistický kaštieľ.

V roku 1798 prešiel Budatínsky zámok do majetku rodu Čákyovcov, ktorým patril až do r. 1945. Postihli ho aj revolučné udalosti rokov 1848 - 1849, keď 10. januára 1849 takmer úplne vyhorel a odvtedy dlhší čas chátral.

Celkovú obnovu v zámku začali jeho majitelia až v rokoch 1920 - 1922. Po odstránení rumovísk časti barokového paláca dostavali juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a zámok dostal dnešnú podobu. Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline a do budúcnosti sa pripravuje pre návštevníkov sprístupnenie nových expozícií.

Ut-Ne 8:00 - 15:30

jún- august

Po 8:00 - 15:30; Ut-Ne 8:00 - 16:30

Bytčiansky kaštieľ

Bytčiansky hrad sa spomína v roku 1418, pred polovicou 16. storočia bol poškodený Podmanickovcami. V rokoch 1571-1574 pre Franiška Thurza staviteľ Ján Kilian z Milána postavil na mieste staršieho poškodeného hradu nový kaštieľ. Budova má pravidelný štvoruholníkový pôdorys s nárožnými vežami. Nad vstupom do nádvoria sa týči hranolová veža. Na stených sa nachádzajú fresky znázorňujúce antických hrdinov a známych vojvodcov v životnej veľkosti.

Po Františkovi prevzal kaštieľ jeho syn Juraj, ktorý sa v rokoch 1590-1600 zúčastnil bojov proti turkom. V roku 1605 ho dobyli a vypálili hajdúcke povstalecké vojská. V areáli kaštieľa vznikla v roku 1601 bloková poschodová stavba, ktorá dostala názov sobášny palác. V rokoch 1889 a 1904 kaštieľ vyhorel.

Hričovský hrad

 

Hričovský hrad je príkladom stredovekého hradu na vyslovene ťažkoprístupnom mieste. Pôvodne kráľovský hrad postavili v polovici 13. storočia v blízkosti hlavnej považskej cesty, neskôr často menil majiteľov. Vzhľadom n aobťažný terén mohol mať hrad iba malé rozmery, stavitelia boli nútený stavať budovy podľa podmienok skalného odložia, čo im neuľahčovali ani veľké výškové rozdiely.Začiatkom 16. storočia nechali Zápoľskí hrad prestavať, z tejto prestavby sa na zrúcaninách dodnes zachovali niektoré architektonické detaily. Zo zrúcanín možno usudzovať, že okrem paláca sa na hrade nachádzala štvorcová veža proti vstupu, ktorá chránila bránu i palác.Od 17.storočia začal hrad čoraz väčšmi chátrať a pustne až dodnes, zo zrúcanín je pekný výhľad na šíre okolie Hričovského hradu.

Oravský hrad

Zámok sa skladá z troch zreteľných častí - hroného, stredného a dolného zámku. Najvyššia časť, citadela, sa nachádza na strmom vápencovom brale 112 metrov nad riekov Orava. Strednú časť tvoria stredoveké stavby Korvínovho paláca a paláca Jána z Dubovej, v tomto priestore doplnili po roku 1800 aj ďalšie budovy, najmä Pálffyho palác. Dolný zámok tvorí predovšetkýcm Thurzov palác, hradný kostol, staršia, tzv. archívna veža a terasa s glorietou.Najstaršia zmienka o hrade je z roku 1267, ke ď sa spomína ako kráľovský majetok, v tomto čase postavili najmä budovy najvyššej časti dnešného zámku, neskôr vznikli aj budovy stredného zámku. V časem keď majiteľom hradu bol Ján Korvín, postavili pri obytnej veži Korvínov palác. Začiatkom 16. storočia pokračoval v stavbe zámku Ján z Dubovej, ktorý dal postaviť štvorposchodový palác a iné budovy.Najvýznamnejšie stavebné obdobie na zámku sa sa začalo v roku 1556, ke ď sa zámok dostal do vlastníctva Fraňa Thurzu. Začal stavať dolnú časť dnešného zámku od pevnostných múrov vyvýšenej plošiny, cez ktorú prechádza cesta tunelom k tretej zámockej bráne, dolný, tzv. Thurzovský palác a zámocký kostol.V roku 1672 zámok obsadila skupina povstalcov pod vedením zemplínskeho župana Gašpara Pika. Cisárske vojská zámok dobyli späť, povstalcov mučili a popravili. V rokoch 1715-1716 bola veľká neúroda, poddaní umierali od hladu, nasledovali epidémi e a choroby, poddaní utekali do južnejších oblastí, utieklo asi 1345 rodín. V roku 1795 sa vzbúrilo 10 poddanských obcí pre neznesiteľné ťarchy lesných robôt. Zámok skoro celý vyhorel v roku 1800, a zachoval sa len v ďaka tomu, že ho hneď začali opravovať a budovy pokryli strechami, do roku 1918 sa na zámku vykonali ďalšie opravné práce. Najrozsiahlejšie stavebné opravy a reštaurovanie sa začalo až po roku 1953, z ktorých väčšina sa vykonala do roku 1968.

denne 10:00 – 15:00

- ohlásené návštevy min. 15 osôb/min.

april 

 -zatvorené 

máj, september 

denne 8:30 - 17:00

jún 

denne 8:30 - 17:30

júl- august 

denne 8:30 - 18:00

október 

denne 8:30 - 16:00

Strečno

Hrad sa spomína prvýkrát v roku 1321 ako miesto na vyberanie mýta pred vstupom do úžiny, ktorou prechádzala cesta do turca. Jeho prvá stavba pozostávala iba z hranolovej veže a malého nádvoria obklopeného hradobným múrom. V druhej polovici 14. storočia bol kráľovským majetkom.Koncom 15. a začiatkom 16. storočia rozšírili hrad z oboch strán staršej veže. Smerom na severovýchod postavili niekoľko budov,druhá časť budov smerom k prístupovej ceste bola rozsiahlejšia, podstatne zmenili aj staršie nádvorie pri veži. Neskôr na hrade pribudla renesančná brána a opevňovacie stavby z oboch koncov hradu. Leopold I. dal na hrade zbúrať predovšetkým opevnené časti.

8:30 - 17:00

október

Súľovský hrad

Hrad, ktorého zvyšky pochádzajú z 15. storočia bol aj pri svojej vysunutej polohe predmetom vlastníckych sporov, počas ktorých v roku 1550 vyhorel. Hoci bol obnovený, od polovice 18. storočia iba pustol. Skladal sa z horného, vyššie položeného a úzkeho, a dolného väčšieho hradu.

Zniev

Hrad sa spomína v roku 1243 ako turčiansky hrad, od druhej polovice 14. storočia bol sídlom Turčianskej župy. Patril k predtatárskym hradom, na ktorý sa počas tatárskeho vpádu uchýlila časť obyvateľstva.

V roku 1252 vznikla v podhradí prepozitúra premonštránov, v roku 1253 tu začali budovať kamenný hrad so štvorhrannou útočištnou vežou na najvyššom mieste, ku ktorej neskôr pripojili v prvej polovici 14. storočia nižšiu gotickú budovu.V 15.a 16. storočí hrad opevňovali, tak ako mnohé iné v tom období. V roku 1605 ho dobyli Bočkajovi povstalci, neskôr Rákócziho vojská. Po poslednej zmienke v roku 1713 pomaly upadá do zabudnutia. Panovali na ňom jezuiti, ktorí nadmerne zaťažovali poddaných, ktorí sa vzbúrili v roku 1768. Neskôr sa z hradu stali iba zrúcaniny.

Dobrá voda

Hrad postavili v prvej štvrtine 14. storočia na ochranu cesty cez hrebeň Malých Karpát vychádzajúcej z Dechtíc cez Dobrú Vodu smerom na západ. Jeho najstaršia podoba bola maximálne pretiahnutá budova s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorhranné veže, k palácu sa pripájala z juhovýchodu ďalšia časť hradu zakončená vo výbežku kaplnkou. Táto časť hradu mala v severovýchodnom hradobnom múre tretiu štvorhrannú vežovitú baštu.

Začiatkom 16.storočia hrad doplnili na severozápade malým predhradím a podkovovitou baštou, koncom 16. storočia pred túto časť postavili predbránie a rozsiahle dolné nádvorie s niekoľkýmibaštami, v dôsledku čoho sa prístup na horný hrad trikrát serpentínovite zakrúcal vždy zabezpečený obranou z vyššie položeného miesta. Posledný krát na ňom prebiehali stavebné práce v 18. storočí po Rákócziho povstaní, ke ď opravovali poškodené budovy.

Hlohovecký kaštieľ

Medzi majiteľmi hradu boli v 13. storočí abovci, potom Ujlakyovci, v rokoch 1525-1636 Thurzovci, neskôr Forgáchovci a od roku 1720 Erdodyovci, ktorí postavili novú budovu kaštieľa na mieste bývalého hradu, ktorý bol pravdepodobne zničený v čase tureckého náporu na južné Slovensko roku 1663. V roku 1622 sa starý hlohovecký hrad skladal z vnútorného a vonkajšieho hradu. Bol to malý štvorhranný hrad, ktorý turci prestavali na osemhrannú pevnosť s priekopami, násypmi a baštami.Základy staršej kamennejstavby sa stali východiskom pre stavbu kaštieľa na nepravidelnom päťuholníkovom základe, ktorý mal ešte náležitosti renesančných kaštieľov s nárožnými baštami. Kaštieľ dostal v rokoch 1790-1800 v podstate dnešnú podobu s nádvorím, nad mierne zvýrazneným stredom priečelia je vežička s hodinami, portál je v ľavej krajnej osi okien prvého a druhého poschodia, v severovýchodnej časti kaštieľa sa nachádza kaplnka. Parkový priestor na severnej strane kaštieľa vyplnil barokový záhradný pavilón a jazdiareň z 18. storočia.

Beckov

Spolu s Trenčianským hradom zabezpečoval v 13.storočí západnú hranicu Horného Uhorska. Začiatkom 14. storočia za vlády Matúša Čáka boli postavené dve hlavné časti hradu - veža a palác. Koncom 14. storočia sa stal jeho majiteľom Stibor, ktorý hrad okolo roku 1410 podstatne prestaval, na starších základoch postavil neskorogotický palác. Vrcholom prestavieb bola hradná kaplnka.Hrad bol v druhej polovici 16. storočia zosilnený novým opevnením a baštou. V roku 1599 ho neúspešne obliehali Turci. Po požiari v roku 1729 postupne pustol.

Bojnický zámok

Už v roku 1113 sa Bojnice spomínajú ako podhradie, a teda už vtedy muselo existovať v týchto miestach opevnené sídlisko. V rokoch 1431-1432 obliehali bojnický zámok husiti, v roku 1530 turci, avšak hrad nikto z nich nedobyl.

Hrad mal už od konca 15. storočia podstatne zosilnené opevnenie, v ktorom dostali významnú úlohu aj veže. V dobe thurzovcov (v roku 1528 sa majiteľom hradu stal Alexius Thurzo) prestavali vnútorné jadro hradu, ktorý v takej podobe zostal až do 19. storočia. Renesančná prestavba zasiahla aj zradobné múry, ku ktorým pristavali obytné budovy. V roku 1636 sa majiteľmi hradu stali Pálffyovci, ktorí začali hrad doplňovať a prestavovať.V 17. storočí musel hrad neraz odolávať nepriateľským vojskám, až v roku 1704 sa jeho posádka vzdala Rákócziho vojskám. O štyri roky ho Ján Pálffy dobyl naspäť. Další z Pálffyovcov začal hrad prestavovať v roku 1889 a pri prestavbe použil vzory kaštieľov z údolia rieky Loire vo Francúzsku, celkove architektúry druhej polovice 13. storočia, ktorú reštauroval známy Viollet le Duc. Prestavba bola po smrti Pálffyho v roku 1908 postupne dokončená, avšak nie v pôvodnom rozsahu.

Čachtický hrad

Čachtický hrad bol medzi prvými hradmi, ktoré zabezpečovali v 13. storočí západnú hranicu Uhorska. Má horný hrad z 13. a 14. storočia na vrchole hradného kopca, k najprístupnejšej strane sa z neho obracia ako ochrana hranolová veža s ostrouhlým nárožím, za ňou na menšom hornom nádvorí hradný palác. Koncom 14. storočia doplnili toto nádvorie ďalšou vežou a kaplnkou.Prístup na hrad do renesančného nádvoria umožňoval tunel, na hroný hrad sa vstupovalo cez niekoľko záchytných prečlenených častí. Počas povstana františka Rákócziho hrad v roku 1708 vypálili a hrad pomaly chátral.

Považský hrad

Kráľovský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1325, v druhej polovici 14. storočia bol prakticky rozšírený na dnešnú rozlohu veľkým nádvorím, ktoré obklopovalo hradobným múrom celú vyvýšeninu hradného vrchu, z najstaršej časti hradnej veže a paláca sa zachovalo veľmi málo. Rozsiahle nádvorie muselo mať dôkladné zabezpečenie, o ktoré sa starali tri štvorboké veže. Jedna z nich vysunutá pred hradby je napravo od pôvodného, neskôr zamurovaného vchodu, druhá je v západnej časti, pristavaná z vnútornej strany nádvoria a tretia v juhovýchodnom múre, bližšie k najstaršej časti. Proti vstupu na druhej stane dádvoria postavili koncom 14. storočia gotický palác.Hrad vyhorel v roku 1543, následky požiaru sa museli odstraňovať pomerne slho, tak vznikla veľká časť budov, pristavaných k hradobnému múru pred koncom 16. storočia. Starý vstup preložili v severnom múre ďalej na východ a zabezpečili zvonku pristavanou polkruhovou baštou. Hrad začal od polovice 17. storočia strácať význam, pretože na južnom úbočí pod hradom postavili renesančný kaštie, po roku 1698, ke ď hrad zbúrali, už iba chátral.

Tematínsky hrad

Hlavnou funkciou tohto hradu muselo byť trvale strážne a signalizačné poslanie. Hrad postavili pravdepodobne hne ď po tatárskom vpáde. Jadro jeho stredovekej stavby tvoril hradný palác a štvorboká veža, ktoré obohnali hradobným múrom so vstupným gotickým portálom.V druhej polovici 16. storočia postavili nové predhradie a opevnenie, ktorého hlavnou časťou boli dve bašty, ešte v 17. storočí prestavovali horný hrad. Tematínsky hrad začal pustnúť až začiatkom 18. storočia.

Trenčiansky hrad

V areáli trenčianskeho hradu na úpätí hradného brala sa nachádza prvá písomná zmienka z nášho územia - rímsky nápis s názvom lokality Laugaritio o víťazstve II. rímskej légie v roku 179 n.l. nad Germánmi. Hrad vznikol na mieste hradiska, ktoré muselo byť opevnené a vybavené hradnými objektami, lebo už v 11. storočí bol kráľovským strážnym hradom.Z dnešných budov najstaršiu časť postavili v rokoch 1260-1270, a to veľkú vežu a ohradný múr. Matúš čák doplnil na hrade staršiu mohutnú štvorhrannú tehlovú vežu, palác a kaplnku. Za vlády nástupcu Karola Róberta, Ľudovíta, hrad rozšírili novým palácom a opevnením. Neskôr, za vlády Žigmunda, hrad dostal nový palác s reprezentačnou sálou a obytnými miestnosťami. Pri Matúšovej veži postavili novú gotickú kaplnku a na hrade doplnili obranu novými vežami. Tieto opevňovacie práce si vyžiadali obavy z husitských nájazdov, z ktorých jeden sa zmocnil mesta.V roku 1475 prišiel na hrad Štefan Zápoľský, jeho rodina vlastnila hrad až do roku 1527. Počas ich pôsobenia na hrade bol hrad dôkladne prestavaný a bol doplnený obranný systém hradu, ktorý bol v podstate dotvorený na dnešnú podobu. Už v prvých desaťročiach 16. storočia sa začalo s budovaním rozsiahleho opevnenia smerom k Brezine, odkiaľ bol hrad najviac vystavený delostreľbe. V roku 1527 obľahli hrad Ferdinandove vojská, ktoré zapálili väčšinu hradu delostreľbou a obrancovia sa museli vzdať.Opevnenie hradu sa ďalej zdokonaľovalo z dôvodu ohrozenia turcami. Základom tohto juhovýchodného opevnenia bol systém troch rovnobežných pásov, ktoré polkruhovite obtáčali horný hrad. Staršia bašta spolu s Mlynskou baštou niesli váhu diaľkovej obrany hradu, koncom 16. storočia bolo opevnenie zdokonalené.V roku 1600 sa začalo s dôkladnejšou opravou horných budov, v druhej polovici 17. storočia prišla na hrad nemecká posádka, ktorá vytisla v roku 1670 z hradu jeho majiteľa. Nemecká posádka bola na hrado do roku 1782. Pokus o opravu hradu zmaril obrovský požiar, ktorý v roku 1790 zničil mesto i hrad. Po roku 1956 sa pristúpilo ku generálnej obrane a údržbe hradu.

Po-Ne 9:00 - 17:30

september 

Po-Ne 9:00 - 16:30

október- apríl 

Vršatecký hrad

Hrad patril k pôvodnej reťazi hradov a strážnych miest, ktoré mali v 13. storčí zabezpečovať severozápadné hranice Uhorska. Jeho najstaršou časťou bola strážna veža na vrchole hradného brala. Spomína sa už v roku 1244, koncom 13. storočia bol jeho vlastníkom Matúš Čák trenčiansky.V 14. a 15. storočí doplnili starší objekt ďalšími budovami v nižšom predhradí, na ktorom postavili v 16. storočí renesančný palác s okrúhlou baštou. Na prelome 17. a 18. storočia o tento hrad bojovali povstalecké a cisárske vojská, v roku 1708 dovŕšili dielo náhodného výbuchu cisárski vojaci, ktorí hrad zbúrali.

Levický hrad

Pozdĺž Hrona šla cesta k stredoslovenskej banskej oblasti a ne ďaleko odtiaľ bolo stredisko kolonizačnej činnosti v kláštore sv. Benedika nad Hronom. Prístup k obom bolo treba strážiť, a tak v druhej polovici 13. storočia postavili na skalnej vyvýšenine obklopenej močaristým územím gotický hrad, z ktorého sa zachovali iba ruiny. Hrad v roku 1434 vyhorel, a bol znovu postavený.V roku 1529 pripadol hrad korune, už v roku 1544 boli pred jeho hradbami Turci. V nasledujúcich rokoch hrad opravovali, v roku 1571 pristavili na dolnom nádvorí renesančný kaštieľ s nárožnými baštami. Po roku 1635 vonkajšie opevnenie nadviazali na mestské hradby, od ktorých hrad oddelili priekopou. Hrad vo roku 1663 dobili Turci o rok neskôr ich odtiaľ vyhnali a hrad znovu dôkladne opevnili.Po požiari mesta v roku 1696 ťažko poškodený hrad začali demolovať, Rákócziho vojská ho však držali ešte v rokoch 1702 - 1709 a pred ochodom dokončili jeho likvidáciu. Časť budov sa zachovala, tie po roku 1710 opravili.

apríl- máj, október 

Po-Pi 9: 00 - 16: 00

So-Ne10: 00 - 16: 00

jún- september 

Po-Pi 9:00 - 18:00

So-Ne 10:00 - 18:00

november- marec 

Po-Pi 9: 00 - 16: 00

Ne 10: 00 - 16: 00

Nitriansky hrad

Nitra sa spomína v roku 830 ako Pribinovo sídlo, v ktorom dal postaviť kostol. V okolí sa našli základy kostola z prvej polovice 9. storočia, slovanské sídliská, hrnčiarske pece z doby Veľkej Moravy, bol tu v 11. storočí postavený kostol sv. Emerama. Pred začiatkom 11. storočia sa na Zobore usadili benediktíni, zoborská listina z roku 1113 dokazuje, že tento kláštor začiatkom 12. storočia patril k najväčším vlastníkom pôdy v Uhorsku.

Bratislavský hrad

Najstaršou budovou v priestore hradnej akropoly bola murovaná bazilika zposlednej tretiny 9. storočia na nerase východne od hradu,pri ktorej bolo pohrebisko. Koncom desiateho storočia zanikla a cez jej zrúcaniny postavili opevnenie, začiatkom 11. storočia na základoch pôvodnej stavby postavili nový kostol a neskôr aj kruhový karner,ktorý bol zahĺbený asi 54 m pod úroveň terénu. V roku 1241 hrad odolal tatárskemu vpádu. V roku 1245 bola postavená mohutná obytná veža na najvyššom mieste kopca, neskôr k nej pribudla na juhozápade ďalšia veža.

V roku 1430 sa začala stavba nového gotického paláca a dvoch vstupných veží južného opevnenia. Pozostával z hradného paláca a mal podobu nepravidelného štvoruholníka. Celý areál opevnili múrom a dvomi delovými baštami na východnej a severnej strane. V juhovýchodnom nároží boli kráľovské a reprezentačné miestnosti s vysokými gotickými oknami. Už od roku 1542 sa na bratislavskom hrade konali zasadnutia uhorského snemu.Po bitke pri Moháči sa okolo roku 1552 začala prestavba hradu na podnet Ferdinanda I., ktorý z neho zamýšľal urobiť renesančný opevnený objekt. Ďalšie prestavby sa konali v rokoch 1598, 1635-1649, kedy palác zvýšili o jedno poschodie a na nárožia umiestnili štyri ranobarokové veže. Bolo vybudované opevnenie južného svahu pred hradom, ktoré bolo v poslednej tretine 17. storočia zosilnené tromi hrotitými bastiónmi.V roku 1713 postavili Viedenskú (dnešnú hlavnú) bránu, ktorá sa stala prístupom do hradu. Posledná a najväčšia prestavba sa začala v roku 1760 a mala zmeniť goticko-renesančný charakter hradu. Pre reprezentáciu cisárskeho dvora sa aj hradný areál zaplnil ďalšími stavbami, najmä pre potreby vojska a dôstojníkov. Plochu na sever od paláca vyplnil francúzsky park. Začiatkom 19. storočia sa na hrad dostali vojaci, ktorým hrad patril do polovice 20. storočia.V roku 1811 celý hrad i Podhradie vyhorelo a hrad sa na skoro 150 rokov zmenil na zrúcaniny. Rekonštrukčné práce začali po roku 1953 najprv výskumom a potom obnovením hradu. V súčastnosti sú na hrade expozície Národného múzea a reprezentačné priestory prezidenta a parlamentu Slovenskej republiky.

Devín

Hrad Devín je najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Vojaci rímskej XIV. légie na začiatku 2 storočia postavili na devínskom kopci stanicu, v rokoch vlády cisára Valentiána I. (364-375) miesto opevnili ďalšou stanicou a zemným valom. V časoch Veľkomoravskej ríše to bola Rastislavova pevnosť, ktorá chránila Veľkú Moravu pred nájazdami bavorov. V období gotiky sa uskutočnila podstatná výstavba kamenného hradu.V roku 1616 sa poddaní vzbúrili priti kastelánovi Jánovi Keglevichovi a dobyli hrad. V 18. storočí sa začal rozpadávať a roku 1809 ho napolenonské vojská vyhodili do vzduchu. V roku 1836 sa tu udialo slávne stretnutie Štúra a jeho priateľov.V súčasnosti je Hrad Devín národnou kultúrnou pamiatkou, ktorý pripomína nielen veľkomoravskú tradíciu, ale aj dávnu slovanskú slávu. Od začiatku minulého storočia púta hrad pozornosť mnohých bádaťeľov a archeologov, ktorí sa snažia hlbšie preskúmať históriu Devínskeho hradu.

Ut-Pi 10:00 - 17:00

Červený Kameň

Kráľovský hrad sa spomína už v 13. storočí, začiatkom 16. storočia ho Thurzovci dali Fuggerovcom ako náhradu za dlhy Alexeja Thurzu. Fuggerovci ho dali prestavať na modernú pevnosť. Štyri mohutné nárožné okrúhle bašty boli základom pevnosti, boli v nich umiestnené delá. Tri strany nechránené strmým svahom boli zosilnené priekopov a nasypanými valmi, zo severozápadu zabezpečovalo hrad ešte predhradie.Pred koncom 16. storočia sa hrad dostáva do majetku Pálffyovcov, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Po roku 1588 sa začala prestavba hradu, ktorá hrad rozšírila, bola ukončená v polovici 17. storočia. Hrad dvakrát vyhorel, raz za Rákócziho povstania a druhýraz po 50 rokoch. Po druhom požiari ostali niektoré časti neopravené až do roku 1950. Opravné práce po polovci 18. storočia vymenili klenby miestností, strop veľkej rytierskej sály, v juhovýchodnom krídle zvýšili bašty do dnešnej výšky. Ponad priekopu postavili kamenný most, ktorý tvoril vstup do hradu.Po druhej svetovej vojne sa na hrade vytvorili zbierky rôzneho zariadenia hradov a kaštieľov západného Slovenska.

január- február 

9:30 - 15:30

marec- apríl 

Po-Pi 9:00 - 16:00

So,Ne 9:00 - 17:00

máj- august 

Po-Pi 9:00 - 17:00

So,Ne 9:00 - 18:00

september- október 

Po-Pi 9:00 - 16:00

So,Ne 9:00 - 17:00

november- december 

9:30 - 15:30